Do novučičkého bytu na 4.poschodí vtedy dokončeného domu z roku 1955 sa nasťahovali novomanželia. Celá ulica z rokov 50-tych bola nová s malými vysadenými stromčekami. Volá sa po nórskom básnikovi Bjornsonovi.

„Ako prvý si manželia kúpili sekretár. Sedávali vedno na zemi a tešili sa z neho. Po večeroch s láskou hľadeli na tú krásu. Pribúdali kusy nábytku a postupne aj dve deti. Koberce sa prášili na prašákoch, parkety sa brúsili drátenkou – vždy systémom „mies-teč-ko vedľa mies-teč-ka“. Kúsok drátenky sa dodnes zachoval v škrípajúcej skrini. Doma ženy vaľkali cestá na koláčiky dreveným valčekom na doske na vaľkanie. S voňavou „koštovkou“ sa chodilo aj za susedmi, ale veď oni aj sami prišli. Valčekovali aj chlapi, ale steny. Len za pomoci rebríka a olovnice. Úžasné! Deti rástli svoje detstvo v starých dvoroch bratislavských. Tie veľké priechody vo vnútroblokoch mali dávno a kedysi aj obrovské železné brány. Už celé generácie detí vylietavajú z hniezd jedno za druhým. Aj staručkí obyvatelia postupne odchádzajú, jeden po druhom. Na ulici šumia stromy, stále vyššie a vyššie. Pre tú zelenú spleť už oko zhora na zem nedovidí. Ďzavot detí sa bohato mieša s ďzavotom vtáctva a ruchom z ulíc a tepien Starého Mesta. Aj pre tieto dvory a stromy a stále živú atmosféru tú starú Bratislavu milujem. Život si na nej píše svoje básne sám.“

O chvíľu bude hotovo:

Všetok pôvodný funkčný nábytok bol na byte ponechaný a doplnením nového vo vysokom štandarde oba koncepty súznia vedno spolu ako 2 melódie – rovnocenne, nezávisle, a predsa partnersky. Každý priestor bytu má inú atmosféru. Sekretár v spálni je z r. 1955 a vyrobili ho s názvom Žiara. Stena Claudia, ktorej sa všetci zbavujú „zdarma za odvoz“ je z roku 1974. No tým skriniam nič nie je, a tak tu neohrozene hrajú svoju rolu ďalej. Všetko nové je luxusné, stoické a nadčasové – contemporary posh. Aj tým sa to staré mení na jaré. Každý si ide vo svojej rôznorodosti to svoje. Za seba, pre seba ale aj smerom k ostatným. Pre mňa osobne zatiaľ najnáročnejšie zadanie na moju vlastnú tvorivosť. Bolo treba rýchlo vyrásť.

Ručiaci Jeleň už prišiel o kopyto a časť parohov, ale našiel svoju Red Hair Lady.

Takto sa mení gýč na príbeh :).