Do novučičkého bytu na 4.poschodí vtedy dokončeného domu z roku 1955 sa nasťahovali novomanželia. Celá ulica z rokov 50-tych bola nová s čerstvo vysadenými stromčekmi. Volá sa po nórskom básnikovi Bjornsonovi.

„Ako prvý si manželia kúpili sekretár. Po večeroch sedávali vedno spolu na zemi a s láskou hľadeli na tú krásu. Pribúdali kusy nábytku a postupne aj dve deti. Koberce sa prášili na prašákoch, parkety sa brúsili drátenkou, čo sa dodnes zachovala v škrípajúcej skrini. Doma ženy dreveným valčekom na doske vaľkali cestá na koláčiky. S voňavou „koštovkou“ sa chodilo aj za susedmi, ale veď oni aj sami prišli. Valčekovali aj chlapi, ale steny. Len za pomoci rebríka a olovnice. Úžasné! Deti rástli svoje detstvo v starých dvoroch bratislavských. Tie veľké priechody vo vnútroblokoch mali dávno a kedysi aj obrovské železné brány. Už celé generácie detí vylietavajú z hniezd jedno za druhým. Aj staručkí obyvatelia postupne odchádzajú, jeden po druhom. Na ulici šumia stromy, stále vyššie a vyššie. Pre tú zelenú spleť už oko zhora na zem nedovidí. Ďzavot detí sa bohato mieša s ďzavotom vtáctva a ruchom z ulíc a tepien Starého Mesta. Aj pre tieto dvory a stromy a stále živú atmosféru tú starú Bratislavu milujem. Život si na nej píše svoje básne sám.“

Plne funkčný retro nábytok bol na byte zámerne ponechaný a každému z nás sa prihovára osobnými príbehmi zažitými z nášho vlastného detstva. Každý priestor bytu má inú autentickú atmosféru. Veľkou výzvou bolo doplniť nový nadštandardný nábytok tak, aby všetko do seba napriek svojej inakosti zapadlo. Sekretár v spálni je z r. 1955, vyrobili ho pod názvom „Žiara“ a je doplnený novou luxusnou posteľou v tmavo-sivo a zlatom prevedení. Masívna obývacia stena „Claudia“ vo vysokom lesku, ktorej sa všetci zbavujú „zdarma za odvoz“, je z roku 1974 a po novom je spracovaná tak, aby pôsobila čisto a výtvarne. Jej nasvietený centrálny priestor so súsoším vytvára v noci pocit krbu. Claudia je priamo oproti novému sivému rozkladaciemu gauču. Vianočné kaktusy, čo majú možno už 50 rokov, vedia v noci pri podsvietení na strope vyčariť tú najkrajšiu tapetu, akú si možno predstaviť :). Tmavo-sivé mäkké ale pevné kresielka v obývačke sú zároveň aj jedálenskými stoličkami a šetria priestor. Nad jedálenským stolom je obraz ako z optiky, pre tých, ktorí neveria, či dobre vidia :). Z bývalej kuchyne je teraz nová izba, čo dostala názov „Ateliér for Kids“. Pôvodná kuchynská linka so smaltovanými plechmi má umožniť vyrásť deťom v láske a ich vlastnej tvorivosti a dospelým pomôcť sa k nim naspäť vrátiť. Z ateliéru sa dá prejsť do jedálne v obývačke tajným priechodom cez nevyhodené dvere zo špajze s názvom „Narnia“. Všetkým týmto pôvodným kúskom nábytku nič nebolo, a tak plynule hrajú svoju rolu ďalej. Nie sú staré ale jaré. Všetko nové je luxusné, stoické a nadčasové v štýle, ktorý dostal názov „Contemporary posh“. Majestátna biela kuchyňa so zlatými doplnkami a zlatou batériou svojim zrkadlom neskutočne zväčšuje celý 33 m2 veľký obytný priestor. Ten vznikol po rekonštrukcii bytu spojením veľkej haly s malou obývačkou. Celkovo má byt 62m2, 3 izby, samostanú kúpeľňu a wc a pivnicu o ploche 2m2. Napriek jednoduchým dispozičným úpravám pri kompletnej rekonštrukcii bolo toto zadanie najnáročnejšie na vlastnú tvorivosť.

Ručiaci Jeleň už prišiel o kopyto a časť parohov, kým našiel svoju Red Hair Lady…On ručí, čo to dá a ona robí čisté NIČ, len žiari. Atmosféra krásne nabitá ;). Takto sa mení gýč na príbeh 🙂

Mňa táto realizácia nesmierne obohatila. Opäť som si vyobjímala mojich starých rodičov, ovoňala i ochutnala ľahkosť bezstarostného bytia detských čias. Prijala som rovnocennosť toku času so všetkým, čo dáva aj berie. Ako správny Čecho-Slovák, aj ja som na Claudiu reagovala prvotnou silnou averziou. Skrine ma však naučili, že pribúdajúci vek nemusí znamenať starnutie. Ostatne, veď aj ja som sa dostala už do veku, ktorý si láskyplne nazývam Advanced (pokročilý, zrejúci)….a tak trochu som sa naučila chytiť čas za pačasy :))))).